„Hej vy! Máte nejaké prachy?“ ozval sa znenazdania za nimi hlas. Martin, Alica, Viktor a Katka sa prekvapene otočili a zbadali tesne za sebou stáť Tomyho s Andym. Tvárili sa nie práve priateľsky. Martin na okamih zúžil oči, ale pokojne povedal: „Jasné. Prečo?“ Na prekvapenie všetkých sa zrazu Andy s Tomym začali srdečne smiať. „Myslíme mince grófa Kocku! Či ste tu ešte nejaké nenašli.“ „Aké mince grófa Kocku?“ spýtal sa opatrne Martin. „No, práve poklad to nie je, ale v miestnom múzeu vám za ne niečo dajú ... takéto!“ Tomy zaštrngal batohom a ukázal im jednu z mincí, s ktorými sa predtým hrali na váhach. „Mysleli sme si, že ste ich sem prišli hľadať – a takých nemáme príliš v láske. Prví sme zistili, že tu vôbec nejaké mince sú. Ale to je teraz jedno. Asi ste turisti, že? Tak poďte, možno by ste chceli vidieť ešte niečo.“ Andy s Tomym sa otočili a viedli ich do druhého nádvoria. „Tipujem, že ďalší nedocenený grófov vynález,“ sucho skonštatovala Alica, keď zbadala, čo im chceli chlapci ukázať. „No, takmer – je to grófov návrh hradu. Kocka mal rád svetlo. Chcel si postaviť hrad zo samých kociek, a to tak, aby na čo najviac stien mohol osadiť okná. Preto vyrobil takúto maketu hradu, ale všetci stavitelia mu ju odmietli postaviť. Ani sa im nečudujem.“

Martina táto “architektúra” naozaj nezaujímala a kým si ju ostatní zo všetkých strán prezerali, vzal si z dlhej chvíle do rúk pár konárikov a začal ich presúvať po zemi. „O čo sa snažíš?” spýtavo naňho pozrel Viktor, keď si to všimol. Ale po chvíli pozorovania na to prišiel aj sám:

Keď Tomy s Andym zahlásili, že na hrade už ďalšie zaujímavosti nie sú, všetci šiesti sa spoločne pobrali dole do dediny. Cestou narazili na potok, pri ktorom sa hrali deti z dediny. Niektoré sa čľapkali vo vode, iné sa snažili chytať rybky a niektoré čupeli opodiaľ a hrali sa s kamienkami z potoka. „Jéj, to je môj malý brat!” – potešil sa Andy a bežal k chlapcovi, ktorý sa sústredene skláňal nad kamienkami. „Čau Miško! Čo staviaš?” Miško mu začal vysvetľovať:

Andy na chvíľu zmraštil obočie a nakoniec Miškovi správne poradil, no ani nestihol dopovedať, pretože ostatní v diaľke medzi stromami zbadali deda Jozefa, ako na nich zúrivo máva. Rozbehli sa k nemu a cestou pochopili, prečo nemohol prísť on k nim. Dedo Jozef totiž na motúziku ťahal – kravu! Keď už boli na dosluch, vítal ich: „Zoznámte sa: krava Rysuľa – čestný člen dvora vašej starej mamy. Mám taký pocit, že si dnes v noci vyšla do lesa na prechádzku. Našiel som ju hore na stráni, ako sa opaľuje. Potvorka, vie, čo osoží jej starým kostiam.“ Kravička, mierne vystresovaná z neznámeho prostredia, nepokojne prežúvala - obal od chrumiek! Chvíľku im všetkým trvalo, kým pochopili, odkiaľ ho má. Martin si zhlboka vydýchol, Viktor sa začal smiať a Alica s Katkou sa iba rezignovane chytili za čelo. „Len nechápem, ako sa jej podarilo utiecť!” nevinne pokračoval dedo Jozef, aj keď veľmi dobre vedel, čo sa preháňa mladým hlavou.

„Hm, o tom úteku Rysule by sme možno niečo vedeli,” začervenali sa Andy s Tomym. Dievčatá na nich upreli pohoršené pohľady a čakali od nich vysvetlenie. „No ... práve popri tom Rysulinom latkovom plote vedie skratka sem na hrad. A keďže je dosť nudná a chodili sme ňou každý deň, našli sme si takú zábavku (ani sme netušili, že tá krava môže utiecť, fakt nie!) ...“

„Dúfam, že dáte ten plot do poriadku!“ rozhodne sa ozvala sa Alica „Hm, asi áno ... teda ... určite áno!“ poponáhľali sa opraviť svoju odpoveď chlapci, keď videli Alicin neoblomný pohľad. V duchu si skrúšene predstavovali, koľko roboty im to dá... Doma Katku, Viktora, Alicu a Martina privítala stará mama s teplým kakaom a nadšeným: „Ááá, moja Rysuľa!“ A keď si myslela, že ju nikto nevidí, naklonila sa ku kravičke a pošepkala jej: „Dúfam, že si ich dobre postrážila.“ Alebo to bolo „postrašila“? A aj keď jej Katka celkom dobre nerozumela, povedala si, že možno predsa len ešte niekedy pôjde stanovať...

Riešenia príkladov 3. série nám pošli najneskôr 19. decembra 2005 (rozhodujúca je pečiatka pošty) na adresu

	PIKOMAT 7-9,
	P-MAT, n. o.
	P. O. Box 2
814 99	Bratislava 1

Riešenia nám vo vlastnom záujme pošli načas, pretože inak máme problémy s ich opravením. V prípade, že k nám nedorazia včas, nemusia byť vôbec opravené.

Tvoji opravovatelia :)

organizátor korešpondenčných seminárov

podporuje odborný rast organizátorov seminára