„Ticho!“ zasyčal Martin. Mal šestnásť a keďže bol najstarší, ostatní ho prirodzene poslúchali. Alica, Viktor a Katka sa ešte viac schúlili do spacákov a priali si, aby sa ich stan stal neviditeľným. Vonku niečo šramotilo, občas zafunelo a otriasanie zeme pri chôdzi „TOHO“ predpovedalo prinajmešom diviaka. No dobre, slon to asi nebol, ale taký medveď... Najmladšia Katka si v tej chvíli sľúbila, že už nikdy v živote nepôjde stanovať, ani za dom do záhrady. V skutočnosti však bola so svojou sestrou a dvoma bratrancami uväznená v stane uprostred lesa neďaľeko dediny, kde boli u starej mamy na prázdninách. Už týždeň starú mamu presviedčali, aby ich pustila na jednu - jedinkú noc do lesa stanovať. Nakoniec sa im to podarilo a tak si poobede nabalili jedlo, baterky, spacáky, karimatky, stan a vybrali sa na nedaľeký vŕšok. Takmer na vrchole našli nádhernú lúku zaliatu svetlom zapadajúceho slnka a kým dievčatá vybaľovali jedlo na večeru, chalani sa rozhodli založiť poriadny oheň na opekačku.

Do polnoci bolo ešte času dosť a dnešnú polnoc v lese mladí nechceli prespať. Martin s Viktorom najprv začali rozprávať strašidelné príbehy, ale v noci uprostred lesa to nebol najlepší nápad. Po chvíli ich Alica drkotajúc zubami (nie od zimy) zastavila, či nepoznajú niečo veselšie. „Myslíš ako 'Janko a  Marienka' alebo 'Išlo vajce na vandrovku'?“ nevinne sa spýtal Martin a nanešťastie nestihol dostatočne rýchlo uhnúť pred topánkou, ktorá naňho zákerne vyletela z tmy. “Au! No dobre, dobre, tak vám poviem o starodávnom Upírom probléme s ľuďmi, ktorí si stavali antiupírie domy. A sľubujem, že to nebude AŽ TAKÉ strašidelné,“ pristal Martin. Alica s Katkou naňho pochybovačne pozreli, ale vždy lepšie počúvať o Upírom probléme ako o upírovi v akcii. Len dúfali, že v ňom nebude priveľa krvi. „Takže,“začal Martin...

„Zaujímavé, čo tých upírov trápilo,“ sucho skonštatoval Viktor, keď Upírí problém spoločne vyriešili. „Ja mám lepší nápad. Poďme pozorovať hviezdy,“ zavelil, a tak si všetci štyria ľahli do trávy a upreli pohľady na hviezdnatú oblohu. Tu bola Alica doma, pretože ju zaujímala astronómia. Začala im ukazovať rôzne súhvezdia, ale nikto si ich nevedel zapamätať a keď už poplietli Malý voz s Kasiopeou, prestalo ju to baviť. „Všimnite si tie tri žiarivé hviezdy v trojuholníku!“ ozvala sa zrazu Katka, ktorá bola až doteraz ticho. „No a  čo s nimi?“ spýtala sa trochu podráždene Alica, namrzená, že jej nevyšla astronomická prednáška. Katka sa zatvárila tajnostkársky:

Chlapci a Alica sa chvíľu namáhali a nakoniec našli nenápadné hviezdy patriace do súhvezdia Veľký Trojuholník. Trinásťročná Katka v ich očiach stúpla a už ju nebrali len ako najmladšiu z partie. “Ozaj, Katka, možno si budeš rozumieť s mojím malým bratom Lukášom,“ ozval sa Viktor. „S naším,“ opravil ho Martin. „Ten si stále vymýšľa nejaké úlohy, nejako sa na nás nepodobá,“ zaškeril sa. „A najradšej zo všetkého sa baví s tými malými kockami, čo dostal na narodeniny.“

Vieš, či ho nemám dať zapísať do Guinessovej knihy rekordov...“ zakončil Martin. Katka povedala, že už je príliš neskoro a že zajtra sa nad tým zamyslí. Do polnoci však ešte ostávalo pol hodiny a už im začalo škŕkať v žalúdku. Alica sa na chvíľu stratila v stane a potom víťazoslávne z neho vyhádzala 4 balíčky chrumiek. „Dáme si preteky v jedení chrumiek!“ zažiarili oči Martinovi. „Ja nechcem,“ pokrčila nos Katka. „Dobre, tak len my traja. Ale aby to bola zábava, tak tie balíčky budeme jesť po dvojiciach!“ Viktor s Alicou súhlasili a Katka im stopovala čas.

Pokračovanie nabudúce...

Riešenia príkladov 1. série nám pošli najneskôr 10. októbra 2005 (rozhodujúca je pečiatka pošty) na adresu

	PIKOMAT 7-9,
	P-MAT, n. o.
	P. O. Box 2
814 99	Bratislava 1

Riešenia nám vo vlastnom záujme pošli načas, pretože inak máme problémy s ich opravením. V prípade, že k nám nedorazia včas, nemusia byť vôbec opravené.

Tvoji opravovatelia :)

organizátor korešpondenčných seminárov

podporuje odborný rast organizátorov seminára